Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Domaniža

Obecná kronika

Jedným z hlavných dokumentov z ktorých sa môžeme dozvedieť o udalostiach v našej obci je obecná kronika. Prvým kronikárom bol František Augustín, organista a učiteľ od 10. septembra 1934. Viedol ju až do júna 1949. Niekoľko rokov kroniku písal pravdepodobne niektorý pracovník národného výboru. Ďalšími kronikármi boli: František Haviar a František Pohanka. Od roku 1986 je kro-nikárkou obce Emília Kučíková.

Z obecnej kroniky

So záujmom obracia človek žlté listy starej kroniky. Upútajú ho historické udalosti a porovnáva s dneškom. Vráťme sa na začiatok nášho storočia. Je tuhá zima. Mráz štípe, sneh pod nohami vŕzga. Človek je rád doma pri teplej peci, kde na neho žmurká petrolejová lampa. Po dedine chodí hlásnik a stráži nočný pokoj obyvateľov. Odznak a veľká moc nočného strážnika - "halapartňa"- zbraň v podobe sekery, s nožom vyčnievajúcim z toporiska a železnou obrúčkou na opačnej strane sekery mu pridáva na dôstojnosti a vážnosti. Na vyzvanie nočného strážnika a na zahrkotanie jeho zbrane sa každý občan musel ohlásiť a ospravedlniť. Bol povinný povedať kde bol a kde ide. Strážnik chodil po dedine a každú hodinu trúbil a spieval: Uderila 9. - ta, - 10. - ta, 11. - ta, 12. - ta hodina, každý duch chváľ hospodina, opatrujte svetlo, oheň, aby nebol nikomu škoden... Zlaté časy minulosti. Takí strážnici s halapartňou by sa nám zišli teraz ako soľ, aby urobili poriadok s tými, ktorí rušia nočný kľud..... pozn. pisateľa. Kronikár spomína i starý bubon takto: ...."Starý bubon z mestečka Domaniže má byť pôvodu ruského, ktorý zanechali ruskí vojaci v r. 1848, čo dar mestečku..." Poznámka autora: Podľa historických prameňov ruskí vojaci nastupovali k Világošu cez Slovensko. Pri Világoši porazili Maďarov. Teda ruskí vojaci sa mohli stretnúť s našimi rodákmi.

Ako sme budovali verejný rozhlas

(Postreh kronikára)

Ako prvé v roku 1947 sme začali chodiť okolo zriadenia rozhlasu. Žiaľbohu našli sa občania, ktorí nás kritizovali a nepovažovali za potrebné ho zriadiť. Na základe ponúk sme zadali prácu firme Pohan a Lohazer v Považskej Bystrici. Pretože bolo dosť ťažko zháňať materiál i samotný pristroj, práca sa pretiahla aj do nasledujúceho roku. Vedenie sme ťahali po nástrešákoch i stĺ-poch, ktoré daroval urbár. Amplióny sme umiestnili na domoch M. Dudákovej, Š. Záhoru a Vavrinca Kurínca, na štípe pred F, Pavlovičom a na skladište Gejzu Ležoviča. Verejný rozhlas vyniesol náklad 75 tisíc Kčs, ktorý obnos bol hradený z pokladnice obce. Započatie hlásenia bolo v apríli 1948. Prvý príhovor k občanom mal prednosta úradu MNV. Zdôraznil vymoženosti obce, veď sme štvrtou obcou v okrese, ktorá má verejný rozhlas. Vhodné je poznamenať aj to, že miestny urbár dal podporu na zriadenie vo výške 5 000 Kčs. V tejto dobe bol predsedom MNV Rudolf Augustín, ktorého túžbou bolo zriadenie rozhlasu a skutočne sa venoval tejto práci s veľkým oduševnením a láskou.

Ako žili naši občania v čase svetovej hospodárskej krízy v rokoch 1928-1933

Zo starej kroniky

Nebolo práce, nebolo kde pracovať. Prácu nemali ani tí najusilovnejší. Ľud hľadal prácu a tým aj nejaký zárobok. Nuž - nebolo. Húfom chodili zvlášť ľudia, ktorí z rúk práce žili. Bola hrozná nezamestnanosť. Započalo sa to vo veľkom prúde v roku 1930. Vláda zriadila núdzové práce pre nezamestnaných. Na to poskytovala veľké peňažné obnosy. Pracovalo sa na rôznych prácach, napríklad na cestách, pri čistení potokov atď. Boli dni, keď z našej obce pracovalo vyše 100 ľudí. No využili príležitosť i na to nepovolaní a darebáci. V roku 1930 - 1931 sa opravila cesta na "Horný koniec", na čo bola upotrebovaná "Skalka" ako kameňolom. Druhá veľká práca sa spravila v roku 1932 na "Dolnom rade" Tu vôbec cesta nejestvovala, ale riečište. Pri práci pomáhali nezamestnaní aj z iných obci.

Ako sme zakladali hasičstvo

Zo starej kroniky

Pojem hasičstva sa ťažko vrážal do mysle mnohých občanov. Videli v tom dačo nebezpečné pre obec. Ako to už býva, ozvali sa hlasy: "Čo zas vymýšľajú, len ťarchy na nás váľajú. My sme boli doteraz bez toho, budeme i ďalej!" Iní hovorili: "Keď bude horieť, však len zahasíme" a podobne. Poznámok by som vedel uviesť veľa, ale je to zbytočné.... spomína kronikár. Predstavitelia obce, presvedčení o dobrej veci, nestranne založili hasičský zbor, zadovážili ručnú neskôr i motorovú striekačku a postavili "stríekareň". Hasiči nie raz, ale mnohokrát dokázali, že oheň je ich nepriateľ. Osvedčili sa pri mnohých požiaroch aj v okolitých obciach a svoju horlivosť a obetavosť dokázali i pri mno- hých povodniach. Musím uviesť ako najvytrvalejšieho Člena hasičského zboru Štefana Dudáka Ondrejovho, že v hasičskom zbore vytrval od jeho založenia. Za to mu patrí všetka česť.


 

webygroup

dnes je: 17.9.2019

meniny má: Olympia

podrobný kalendár


3215780

Úvodná stránka