Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Domaniža

VZN obce Domaniža

Program rozvoja bývania

Schválené: 19.1.2010

Vyhlásené: 20.1.2010

Účinnosť: 5.2.2010

P R O G R A M
rozvoja bývania obce Domaniža na obdobie rokov
2010 - 2020


Program rozvoja bývania predstavuje prvú verziu dokumentu pre potreby samosprávy, ktorý sa požaduje v zmysle § 4 ods. 3 písmeno i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Je spracovaný na konkrétne podmienky obce Domaniža. Svojim zameraním vychádza z obsahu metodickej pokynu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č.4/2006 z 19.5.2006 o programe rozvoja bývania obce a samosprávneho kraja.
Program rozvoja bývania je dokument, ktorý vytvára predpoklad pre plánovitý rozvoj bývania v obci. Je dokumentom lokálneho charakteru, ktorý je určený pre rozvoj územia obce Domaniža (kat. územie obce Domaniža) v oblasti bývania. Ide o dokument ktorý možno charakterizovať ako strednodobý rozvojový dokument. Jeho schválenie je jednou z podmienok, aby obec mohla získať dotáciu na výstavbu bytov v zmysle Výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č.V-1/2006 z 7.12.2006 o poskytovaní dotácií na rozvoj bývania.
Program rozvoja bývania obce Domaniža vychádza predovšetkým z platného Územného plánu obce Domaniža z roku 1997 a nadväzuje tiež na Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Domaniža, v rámci ktorého jedným zo zámerov rozvoja obce v oblasti infraštruktúry je aj podpora bytovej výstavby s vytypovaním možných oblastí pre umiestnenie individuálnej bytovej výstavby a nájomných domov.
Programy rozvoja bývania všeobecne sa ťažiskovo sústreďujú na výstavbu nových a čiastočne obnovu existujúcich bytov, avšak môžu nadväzne obsahovať aj celý rad iných problémov, súvisiacich s rozvojom bývania, napr. riešenie otázok iných foriem bývania vybraných skupín obyvateľstva, spolunažívania rôznych skupín obyvateľstva, riešenie na bývanie nadväzných otázok infraštruktúry, zdokonalenie informačných systémov o bývaní a pod. V tomto smere môže byť tento program rozvoja bývania permanentne dopracovávaný.
Samotný program rozvoja bývania pozostáva z dvoch častí – analytickej a programovej. Kapitoly analytickej časti zahŕňajú analýzu bytového fondu po stránke kvantitatívnej a kvalitatívnej, demografický vývoj za predchádzajúce roky s demografickou prognózou do roku 2020 a analýzu ekonomických podmienok rozvoja bývania. Programová časť rieši rámcové ciele bytovej politiky na najbližšie obdobie s kvantifikáciou potrieb výstavby nových bytov a návrhom konkrétnych lokalít určených na výstavbu ako aj s určením hlavných cieľov a východísk rozvoja bytovej výstavby v obci.

I. Analitická časť
a) Analýza súčasnej úrovne bývania
Zhodnotenie stavu bytového fondu
Pre hodnotenie úrovne bývania a bytového fondu bol v doterajšej praxi uplatňovaný súbor ukazovateľov, ktoré vyjadrujú jej kvantitatívnu a kvalitatívnu úroveň:
- počet bytov/1000 obyvateľov,
- počet obyvateľov na 1 byt,
- obytná plocha v m2/1 obyvateľa,
- počet obytných miestností /1 obyvateľa,
- podiel bytov v nájomnom sektore, z toho podiel bytov vo verejnom nájomnom sektore a súkromnom nájomnom sektore
- podiel bytov v rodinných domoch,
K súboru ukazovateľov hodnotiacich kvalitatívnu úroveň bývania a bytového fondu možno zariadiť aj ukazovatele z hľadiska vybavenia bytov technickou vybavenosťou:
- podiel bytov napojených na verejný vodovod a na verejnú kanalizáciu,
- podiel bytov s ústredným a etážovým vykurovaním,
- podiel bytov I. a II. kategórie
1.1 Kvantitatívna stránka bývania
Kvantitatívna úroveň bývania sa vyjadruje reláciou počtu obyvateľov a celkového počtu bytov v bytovom fonde (vrátane neobývaných bytov), resp. počtu trvale obývaných bytov. Z hľadiska uspokojovania potrieb bývania kvantitatívna stránka bývania je dlhodobo závažným problémom. Podľa zahraničných skúseností prahová hodnota uspokojovania základných potrieb bývania sa pohybuje okolo hodnoty 400 trvalo obývaných bytov na 1000 obyvateľov, pričom v mnohých krajinách Európskej únie sa táto hodnota prekračuje.
V SR pre obce nižších a najnižších veľkostných kategórií okolo 303-310 bytov na 1000 trvalo bývajúcich (Zdroj: Štandardy minimálnej vybavenosti obcí – metodická príručka pre obstarávateľov a spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie vydanej MŽP, Bratislava 2002).
Ďalší z ukazovateľov kvantitatívnej úrovne bývania vhodný pre urbanistickú prax je ukazovateľ počtu obyvateľov na 1 trvale obývaný byt, ktorý vyjadruje reálnu obsadenosť bytov (bez zahrnutia neobývaných bytov) a súvisí s veľkosťou domácností. Hodnota tohto ukazovateľa v jednotlivých kategóriách obcí (miest) vyjadruje rozdielnu úroveň bývania. Na základe dlhodobo sledovaného ukazovateľa počtu obyv/1 trvale obývaný byt možno pre potreby bývania odporúčať:
pre obce najväčších veľkostných kategórií (mestské• štruktúry) uvažovať s obývanosťou bytov s hodnotou v priemere 2,80 obyvateľa na 1 trvalo obývaný byt,
pre obce nižších a najnižších veľkostných kategórií• uvažovať s obývanosťou trvalo obývaných bytov v priemere 3,1 až 3,3 obyvateľa na 1 trvalo obývaný byt, v ktorej sa premieta vplyv väčšej domácnosti, resp. vyššej miery spolužitia domácností v jednom byte.
Okrem tohto všeobecného ukazovateľa kvantitatívnej úrovne bývania, pre úvahy o potrebe bývania sú dôležité aj ďalšie aspekty z oblasti sociálnej a demografickej štrukturalizácie obyvateľstva. Predovšetkým veková štruktúra obyvateľstva, veľkostná štruktúra domácností, podiel domácností jednotlivcov, príjmy obyvateľstva, počet cenzových domácností a veľkosť cenzovej domácnosti, veľkostný model rodiny a iné. Z hľadiska uvedených kategórií môže byť situácia, čo sa týka potrieb bytov v jednotlivých obciach rozdielna.
Stav trvale obývaných domov resp. bytov s počtom obyvateľov na 1 trvale obývaný byt a s počtom trvalo obývaných bytov na 1000 obyvateľov v obci Domaniža od r.1970 do r.2001 zachytáva nasledovná tabuľka:
Domový a bytový fond 1975 1985 1995 2005
Trvale obývané domy 198 246 380 416
Z toho rodinné domy 196 242 374 405
Trvale obývané byty 268 326 367 399
Počet obyv. na 1 trvale obývaný byt 4,02 3,78 3,54 3,52
Počet trvalo obýv. bytov na1000 obyv. 228 249 269 275
Trvalé obývaným domom sa rozumie dom, v ktorom je aspoň jeden trvalé obývaný byt alebo je v ňom umiestnené zariadenie na hromadné ubytovanie osôb aspoň s jednou trvalé bývajúcou osobou.
Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie; môže mať najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Vlastníctvo nie je rozhodujúce. Patria sem aj nevyčlenené rekreačné chalupy, využívané na rekreáciu.
Za byt sa považuje obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom, ktoré sú usporiadané do funkčného celku s vlastným uzavretím a sú určené na trvalé bývanie. Trvale obývaným bytom je byt, v ktorom je aspoň jedna osoba prihlásená na trvalý pobyt alebo užívateľ má v ňom dočasný pobyt z dôvodu zamestnania alebo štúdia. Za trvalé obývané sa považujú aj byty, ktorých užívatelia sú dočasne neprítomní, hoci aj
na dlhší čas.
Z tabuľky je zrejmé, že v posledných tridsiatich rokoch došlo k nárastu trvalo obývaných domov a bytov, čo sa prejavilo aj v zlepšujúcom sa koeficiente obývanosti ako aj vzrastajúcom počte trvalo obývaných bytov na 1000 obyvateľov. Aj keď počet obyvateľov na 1 trvale obývaný byt sa v sledovanom období znížil zo 4,02 až na 3,78 a počet trvalo obývaných bytov na 1000 obyvateľov stúpol z 228 na 275, stále tieto koeficienty nedosahujú potrebný kvantifikačný štandard t.j. min. 3,1-3,3 obyvateľa na 1 trvale obývaný byt resp. 303-310 trvalo obývaných bytov na 1000 trvalo bývajúcich. Keďže obec Domanižu možno zaradiť medzi väčšie obce, ku dňu sčítania obyvateľov, domov a bytov bol deficit bytov oproti štandardu zodpovedajúcemu väčšej obci cca 50 bytov.
Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov sa v Domaniži nachádzalo celkovo 468 domov určených celkom alebo čiastočne na bývanie, z čoho bolo trvalo obývaných 442 a trvalo neobývaných 26. Vo všetkých uvedených domoch bolo zistených celkovo 587 bytov. Z nich bolo 561 trvalo obývaných a 26 bytov bolo trvalo neobývaných. Neobývaný byt je taký byt, ktorý nemal v rozhodujúcom okamihu sčítania žiadneho užívateľa. Za neobývaný byt je považovaný aj byt v nevyčlenenej rekreačnej chalupe.
Dôvody neobývanosti 26 neobývaných bytov boli zmena užívateľa (1), určený na rekreáciu (3), uvoľnený na prestavbu (5), nespôsobilý na bývanie (4), po kolaudácií (3), v pozostalostnom alebo súdnom konaní (1), z iných dôvodov (9). Oproti poslednému sčítaniu obyvateľov a bytov v r.1991 narástol počet trvalo neobývaných bytov o 28.
1.2 Kvalitatívna stránka bývania
Kvalitatívnu úroveň bývania charakterizujú nasledovné ukazovatele:
plošný ukazovateľ bytu - m2 obytnej plochy na 1 trvalo obývaný• byt (v súčasnosti v mestách plošný štandard bytov dosahuje hodnotu v priemere 43,4 m2 obytnej plochy na 1 trvalo obývaný byt)
plošný ukazovateľ bytu - m2• obytnej plochy na 1 obyvateľa (v súčasnosti v mestách 14,0 m2 obytnej plochy na 1 obyvateľa)
veľkostná štruktúra bytov•
Výstižným ukazovateľov kvalitatívnej úrovne bývania je priemerný počet obytných miestností na 1 byt. Uplatnenie tohto ukazovateľa pri hodnotení kvantitatívnej potreby bytov je vhodné v relácii k ukazovateľu intenzity obývanosti bytov. V Bratislave pri priemernej obývanosti bytu 2,74 obyvateľa pripadlo na tento byt v priemere 2,59 obytných miestností, čo predstavuje priemer 0,94 obytnej miestnosti/1 obyv.
Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov bol v obci Domaniža priemerný počet m2 obytnej plochy na 1 trvalo obývaný byt 48,3m2 a priemerný počet m2 obytnej plochy na osobu 13,2m2. Na 1 trvalo obývaný byt pripadalo v priemere 3,52 trvale bývajúcich osôb a 3,22 obytných miestností. Na 1 obytnú miestnosť pripadalo 1,09 trvale bývajúcich osôb. Podiel trvale obývaných bytov s tromi a viac obytnými miestnosťami bol 66,3%.
V štruktúre vlastníctva, resp. právneho dôvodu užívania trvalo obývaných bytov všeobecne na Slovensku a aj v Domaniži, najzaujímavejším obdobím je obdobie po roku 1991, kedy sa v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. započalo s prevodom štátnych, obecných, družstevných bytov do vlastníctva občanov. Zmeny vo vlastníctve bytov a tým aj právneho dôvodu užívania sa prejavili predovšetkým v bytových domoch. V súčasnosti až 90,4% bytov v bytových domoch je v súkromnom vlastníctve. Zvyšných 9,6% pripadá na obecné byty. Podľa štatistiky z marca 2005 bolo v obci celkovo 468 bytov v bytových domoch, z toho 466 v súkromnom vlastníctve a 2 vo vlastníctve obce. Podľa kritéria či sa jedná o jedno, dvoj, troj a štvorizbové byty je situácia nasledovná:
Jednoizbové dojizbové trojizbové štvorizbové spolu
Byty v súkr. vlastníctve 23 253 176 16
Obecné byty 0 1 1
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že najviac až 54 % je bytov dvojizbových, 37,6 % je bytov trojizbových a 4,9 % je bytov jednoizbových a 3,4 % pripadá na byty štvorizbové.
Celkovo sa v obci nachádza 10 bytových domov, z toho 1 bytové domy sú vo vlastníctve obce. Hromadná bytová výstavba je sústredená predovšetkým v lokalite Záhony, Dolné lúky a Predstošínie.
b) Demografický vývoj a prognóza
2.1. Demografický vývoj za predchádzajúce obdobie
Rozvoj bývania sa v zásade nepriamo považuje za funkciu stavu a rozvoja hospodárskych aktivít obce, pričom rozvoj bývania je v priamej závislosti so stavom a zmenami kvantitatívnych a kvalitatívnych stránok užívateľov bývania - obyvateľstva a miestnych podmienok.
Z pohľadu obyvateľstva ako užívateľov bytov, rozhodujúce ich charakteristiky sleduje demografia. Dlhodobý vývoj počtu obyvateľov obce Domaniža je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Údaje uvedené v tabuľke sú zo sčítania ľudu, ktoré na našom území prebehli.
Rok Počet obyvateľov
1778 326
1828 439
1870 542
1910 546
1930 533
1940 685
1950 788
1965 796
1975 1056
1985 1244
1995 1410
2005 1481
Celkový počet obyvateľov obce Domaniža sa za posledných päťdesiat rokov minulého storočia zvýšil o cca 686 obyvateľov, pričom najvyšší nárast zaznamenala obec v rokoch 1950 a 1975.
Prírastky obyvateľov za roky 2003 až 2009 (zdroj: evidencia obyvateľstva obce Domaniža)
Rok Narodených Zomretých Prihlásených Odhlásených Počet k 31.12.

2001 19 5 6 1 1455
2002 22 8 0 0 1469
2003 14 6 2 0 1479
2004 8 11 0 0 1476
2005 12 9 2 0 1481
2006 9 12 0 0 1478
2007 11 9 1 2 1479
2008 12 6 5 0 1490
2009 13 11 3 1 1494
Za obdobie rokov 2001 až 2009 vzrástol počet obyvateľov obce Domaniža prirodzeným spôsobom o 39 osôb. Priemerný ročný prirodzený prírastok predstavuje 4.3 osôb.
Až do roku 2009 narastal počet obyvateľov prirodzeným spôsobom t.j. viac osôb v obci sa narodilo ako zomrelo. Iba v roku 2004 a 2006 zomrelo viac osôb ako sa narodilo, avšak k dramatickému zníženiu počtu obyvateľov obce nedošlo, pretože sa zastavil odliv obyvateľstva z obce vysťahovaním. Z tabuľky je zrejmé, že za celé sledované obdobie sa viac osôb do obce prihlásilo ako odhlásilo. Celkové migračné pohyby za sledované obdobie naznačujú, že odliv obyvateľov obce kulminoval v roku 2004. V tomto roku viac obyvateľov zomrelo ako sa narodilo. V prirodzených zmenách stavu obyvateľstva obce Domaniža od roku 2001 dochádzalo s výnimkou roku 2004 k pomalému nárastu počtu obyvateľov.
Natalita celkovo vykazovala klesajúcu tendenciu čo je charakteristické aj pre celé územie SR. Mortalita vykazovala v jednotlivých rokoch nevyrovnané čísla. V rokoch 2001, 2003 a 2006 bola omnoho vyššia než je priemer (za dekádu od r.1990 do r.2000 bola priemerná úmrtnosť v obci 29 osôb) a v r.2002, 2004 a 2005 bola zasa omnoho nižšia ako priemer. Celkovo však za obdobie od r.2001 do 2006 dosiahla úmrtnosť takú istú priemernú úmrtnosť ako za poslednú dekádu minulého storočia t.j. 29 osôb.
Migračné saldo je nepriaznivé, pretože každý rok sa z obce vysťahovalo viac osôb, ako sa do obce prisťahovalo čo je vplyv celkovej ekonomickej recesie. Aj v okrese Považská Bystrica nie je vývoj obyvateľstva z pohľadu migrácie priaznivý. Fenomén rastúceho priemerného veku však na druhej strane, vzhľadom na útlm natality, vytvára do budúcnosti predpoklady, že tendencie prevažovania úmrtnosti nad pôrodnosťou budú pokračovať a rozdiely sa prehĺbia.
2.2. Demografická prognóza do roku 2020
Alternatívne scenáre budúceho vývoja
Tvorba viacerých alternatívnych prognostických scenárov poukazuje na neurčitosť demografického vývoja, a zároveň sa snaží túto neurčitosť postihnúť, kvantifikovať. Vypracovali sme tri alternatívne scenáre budúceho vývoja populácie obce Domaniža.
Tieto vznikli kombináciou rôznych variantov vstupných predpokladov pre plodnosť, úmrtnosť a migráciu.
Neutrálna prognóza vývoja obyvateľstva v obci Domaniža pre roky 2010 a 2020:
2010 2020
Vek muži ženy spolu muži ženy spolu
0-4 34 33 67 38 36 74
5-19 51 49 100 55 52 107
10-14 46 44 90 48 46 94
15-19 55 65 120 61 72 133
20-24 56 68 124 62 75 137
25-29 53 53 106 55 56 111
30-34 61 67 128 64 74 138
35-39 60 63 123 64 65 129
40-44 52 44 96 56 47 103
45-49 48 46 94 53 52 105
50-54 45 33 78 49 38 87
55-59 40 48 88 44 53 97
60-64 37 45 82 41 47 88
65-69 30 40 70 36 45 81
70-74 26 34 60 29 38 67
75-79 18 23 42 22 26 48
80-84 8 9 17 15 14 29
85-89 4 5 9 7 8 15
90-94 1 2 3 2 3 5
95-99 1 1 2 1 1 2
100+
726 772 1498 802 848 1650

Neutrálny (stredný) najpravdepodobnejší scenár budúceho vývoja kombinuje stredná variant plodnosti s vysokým variantom úmrtnosti (vysoký rast strednej dĺžky života) a so stredným variantom migrácie (stredný odliv obyvateľstva). Teda tri najpredpokladanejšie varianty dali za vznik najpredpokladanejšiemu, najpravdepodobnejšiemu scenáru budúceho vývoja populácie.
Negatívna prognóza vývoja obyvateľstva v obci Domaniža pre roky 2010 a 2020:
2010 2020
Vek muži ženy spolu muži ženy spolu
0-4 32 31 63 35 32 67
5-9 48 46 94 50 48 98
10-14 44 42 86 44 40 84
15-19 51 62 113 57 68 125
20-24 53 64 117 58 72 130
25-29 50 49 99 51 53 104
30-34 58 64 122 60 70 130
35-39 57 60 117 59 61 120
40-44 49 43 92 52 43 95
45-49 45 42 87 49 48 97
50-54 41 31 72 44 35 79
55-59 36 44 80 41 49 90
60-64 35 42 77 38 42 80
65-69 28 38 66 32 41 73
70-74 24 31 55 25 36 61
75-79 16 21 37 20 24 44
80-84 7 8 15 13 12 25
85-89 3 4 7 6 7 13
90-94 1 1 2 2 2 4
95-99 1 1 2 1 1 2
100+
679 724 1403 737 784 1521

Negatívny (nízky) scenár budúceho vývoja kombinuje nízky variant plodnosti s nízkym variantom úmrtnosti (nižší rast strednej dĺžky života) a vysokým variantom migrácie (vysoká intenzita – odliv obyvateľstva)
Pozitívna prognóza vývoja obyvateľstva v obci Domaniža na roky 2010 a 2020:
2010 2020
Vek muži ženy spolu muži ženy spolu
0-4 36 35 71 38 35 73
5-9. 51 49 100 54 52 106
10-14. 46 47 93 47 43 80
15-19 56 67 123 62 72 134
20-24 56 68 124 62 74 136
25-29 53 54 107 55 57 112
30-34 61 68 129 64 75 139
35-39 61 64 125 63 65 128
40-44 53 48 101 57 48 105
45-49 49 46 95 54 52 106
50-54 44 34 78 48 38 86
55-59 38 47 85 46 52 98
60-64 39 45 84 42 46 88
65-69 32 43 75 34 45 79
70-74 25 36 61 28 40 68
75-79 19 23 42 23 26 49
80-84 9 10 19 16 15 31
85-89 5 6 11 9 10 19
90-94 2 2 4 3 4 7
95-99 1 2 3 2 3 5
100+
736 794 1530 807 852 1659
Pozitívny (vysoký) scenár budúceho vývoja kombinuje vysoký variant plodnosti s vysokým variantom úmrtnosti a variantom s vyrovnanou migráciou (nulovým migračným saldom – bez migrácie, nepočíta sa s odlivom obyvateľstva).
Z hľadiska vývoja celkového počtu obyvateľov nízky a vysoký scenár tvoria hranice intervalu, v ktorom by sa tento počet mal s veľkou určitosťou pohybovať. Vysoký scenár kombinuje vplyv relatívne vysokej plodnosti s relatívne malou úmrtnosťou a nulovým saldom migrácie (emigrácia a imigrácia sa navzájom vykompenzujú). Naopak, nízky scenár kombinuje relatívne vysokú úmrtnosť, nižšiu plodnosť a emigráciu obyvateľstva. Stredný najpravdepodobnejší scenár, vychádza z najreálnejších úvah budúceho vývoja. Možné uvažované odchýlky spôsobené demografickými aj inými faktormi, ktoré tu boli uvažované, by mohli spôsobiť vychýlenie smerom k jednému z dvoch menej pravdepodobných scenárov
Hypotézy budúceho vývoja plodnosti
Stredný neutrálny variant: Počíta na začiatku s pozvoľným veľmi miernym zvyšovaním úrovne úhrnnej plodnosti, čo je stále hlboko pod hranicou jednoduchej reprodukcie (2,1) avšak predstavuje pomerne značný nárast. Rast plodnosti pritom vychádza z celoslovenských predpokladov, dlhodobo klesajúca plodnosť s trendom, ktorý v histórii nemal obdobu sa zastavuje. Aj keď predpoklady demografov hovorili už o období polovice 90. rokov ako období obratu, zdá sa že prvú polovicu decénia 2001-2010 už za zlomovú možno považovať. Kľúčové je odhadnúť čo najpresnejšie časový bod obratu, rozloženie tempa rastu a jeho intenzitu. Najdôležitejšie z hľadiska celkovej úrovne plodnosti budú veky do 30. roku života so zreteľne najvyššími príspevkami k úhrnnej plodnosti. Dôjde aj k zvýšeniu špecifickej plodnosti žien po 30. roku života. Táto tendencia sa začína prejavovať aj v stredne veľkých obciach aj s pribúdajúcim množstvom pracovných príležitostí, aj keď s vysokým stupňom religiozity a ďalšími v tomto smere pôsobiacimi faktormi.
Nízky variant: Aj v tomto variante sa počíta so zvyšovaním úhrnnej plodnosti, avšak tempo rastu bude nižšie a konečné zvýšenie oproti východiskovým hodnotám bude menšie. Vysoký variant počíta s vysokým nárastom úhrnnej plodnosti v horizonte projekcie, pritom rast je prognózovaný už od začiatku sledovaného obdobia. Pre všetky tri varianty je charakteristické maximálne tempo rastu (najväčší relatívny prírastok) v období 2006-2011. Čo sa týka rozloženia plodnosti podľa veku, na celkovej plodnosti sa bude najvýraznejšou mierou podieľať veková skupina 25-29 ročných, mierne vzrastie podiel 30-34 ročných.
Hypotézy budúceho vývoja úmrtnosti
V neutrálnom strednom variante do budúcnosti nemožno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať postupné zlepšovanie úmrtnostných pomerov mužskej aj ženskej populácie. Aj keď neustále pokroky v medicínskej oblasti, transformácia hospodárskej sféry (presun zamestnanosti do terciérnej a kvartérnej sféry), zlepšovanie životného prostredia možno považovať za základné činitele, ktoré budú pôsobiť v smere zvyšovania strednej dĺžky života. Kľúčové aj v prípade úmrtnosti je odhadnúť budúci vývoj v oblasti sociálnoekonomického vývoja, konkrétne v poskytovaní služieb zdravotníckej starostlivosti, ich kvality a pod.
Na zlepšovaní úmrtnostných pomerov sa budú podieľať najmä vekové kategórie s najväčšími rezervami, kde sú najväčšie rozdiely oproti vyspelým krajinám. Ich relatívne príspevky k zvyšovaniu strednej dĺžky života pri narodení budú najvyššie. Úmrtnosť v detskom veku a mladom veku sa výrazne neodlišuje od krajín s najpriaznivejšou úmrtnosťou, aj keď aj tam dôjde k jej znižovaniu.
Hypotézy budúceho vývoja migrácie
V neutrálnom strednom variante odhadujeme, že v prvých desiatich rokoch prognózovaného obdobia do roku 2010 sa bude migračné saldo pohybovať na úrovni úbytku -20 osôb (-80 v jednom kroku projekcie za 5 rokov) ročne, a v poslednom kroku sa počíta s nulovým migračným saldom. Tieto predpoklady vychádzajú z téz, že aj keď určité skupiny ľudí budú preferovať život v mestskom prostredí za lepšími hlavne ekonomickými (pracovnými) možnosťami. Predpokladá sa aj zvýšenie mobility slovenskej pracovnej sily a vyrovnávanie emigračných suburbanizačných tokov práve pracovnou imigráciou. Do úvahy nebudeme brať zahraničnú migráciu. Na druhej strane, Slovensko sa postupom času stane cieľovou krajinou pre imigrantov z krajín tretieho sveta, východnej a juhovýchodnej Európy. Už z množstva týchto faktorov, ktoré ovplyvňujú a budú migráciu ovplyvňovať vyplýva veľká zložitosť prognózovania migrácie. Váha jednotlivých faktorov stúpa alebo klesá v závislosti od veľkosti prognózovanej jednotky, od jej polohy, a ďalších činiteľov vplývajúcich na jej migračnú otvorenosť. Každopádne neurčitosť vývoja migrácie je exemplárnym prípadom nutnosti vytvárania jej variantov budúceho vývoja.

C. EKONOMICKÉ PODMIENKY ROZVOJA BÝVANIA
3.1. Zhodnotenie možností financovania obecného nájomného sektoru
V súčasnosti výstavbu, údržbu, opravy a modernizáciu nájomných bytov vo vlastníctve obcí možno financovať najmä prostredníctvom štátnych dotácií na výstavbu bytov podľa špecifických kritérií a zvýhodnených úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Prípadnými inými zdrojmi financovania môže byť obecný rozpočet (príjmy rozpočtu, úvery, zisk z hospodárskej činnosti obce a pod.), vybraté nájomné, programy zahraničnej pomoci, združovanie prostriedkov v rámci partnerstva s charitou, donormi, podnikateľmi a zamestnávateľmi.
Štátne dotácie sa v súčasnosti poskytujú na :
- výstavbu nájomných bytov
- výstavbu technickej infraštruktúry
- odstránenie systémových porúch domov
Štátne dotácie z MV a RR SR na výstavbu nájomných bytov sú určené pre obce alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu. Dotáciu možno poskytnúť na byty:
- bežného štandardu ak podlahová plocha bytu neprevýši 80 m2
- nižšieho štandardu ak podlahová plocha bytu neprevýši 60 m2
Pri výstavbe bytu v bytovom alebo polyfunkčnom alebo rodinnom dome, výstavbe bytu získaného nadstavbou alebo prístavbou v bytovom dome alebo nebytovej budove, pri kúpe a dokončení rozostavaného bytu v bytovom dome alebo rodinnom dome možno poskytnúť dotáciu z MVaRR SR:
a) vo výške 30 % oprávnených nákladov stavby, ak ide o byt bežného štandardu, ktorého priemerná podlahová plocha bytov v bytovom dome alebo rodinnom dome neprevýši 50 m2 a priemerný oprávnený náklad stavby neprevýši 22 500 Sk na m2 podlahovej plochy bytu,
b) vo výške 25% oprávnených nákladov stavby, ak ide o byt bežného štandardu, ktorého priemerná podlahová plocha bytov v bytovom dome alebo rodinnom dome prevýši 50 m2 a neprevýši 65 m2 a priemerný oprávnený náklad stavby neprevýšili 21800Skna m2 podlahovej plochy bytu,
c) vo výške 20% oprávnených nákladov stavby, ak ide o byt bežného štandardu, ktorého priemerná podlahová plocha bytov v bytovom dome alebo rodinnom dome prevýši 65 m2 a neprevýši 80 m2 a priemerný oprávnený náklad stavby neprevýši 21 000 Sk na m2 podlahovej plochy bytu,
d) vo výške 80% oprávnených nákladov stavby, ak ide o byt nižšieho štandardu, ktorého priemerná podlahová plocha bytov v bytovom dome alebo rodinnom dome neprevýši 40 m2 a priemerný oprávnený náklad stavby neprevýši 11 900 Sk na m2 podlahovej plochy bytu,
e) vo výške 75% oprávnených nákladov stavby, ak ide o byt nižšieho štandardu, ktorého priemerná podlahová plocha bytov v bytovom dome alebo rodinnom dome prevýši 40 m2 a neprevýši 60 m2 a priemerný oprávnený náklad stavby neprevýši 11 300 Sk na m2 podlahovej plochy bytu. Pri stavebných úpravách ostatných budov na bývanie alebo stavebných úpravách nebytových priestorov, ktorými sa získa byt možno poskytnúť dotáciu z MVaRR SR
a) vo výške 30 % oprávnených nákladov stavby, ak ide o byt bežného štandardu, ktorého priemerná podlahová plocha bytov v bytovom dome neprevýši 50 m2 a priemerný oprávnený náklad stavby neprevýši 16 200 Sk na m2 podlahovej plochy bytu
b) vo výške 25 % oprávnených nákladov stavby, ak ide o byt bežného štandardu, ktorého priemerná podlahová plocha bytov v bytovom dome prevýši 50 m a neprevýši 65 m a priemerný oprávnený náklad stavby neprevýši 15 700 Sk na m podlahovej plochy bytu,
c) vo výške 20 % oprávnených nákladov stavby, ak ide o byt bežného štandardu, ktorého bežným štandardom, ktorého priemerná podlahová plocha bytov v bytovom dome prevýši 65 m a neprevýši 80 m a priemerný oprávnený náklad stavby neprevýši 15 100 Sk na m podlahovej plochy bytu. Dotáciu na obstarávanie bytu možno poskytnúť, ak sa žiadateľ v zmluve o poskytnutí dotácie zaviaže, že:
a) byt prenajme nájomcovi, ktorým môže byť
1. fyzická osoba, ktorej mesačný príjem a mesačný príjem osôb s ňou bývajúcich, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, neprevyšuje trojnásobok životného minima platného k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, vypočítaného pre nájomcu a osoby, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne; pritom mesačný príjem sa vypočíta z príjmu za predchádzajúci kalendárny rok ako podiel tohto príjmu a príslušného počtu mesiacov, počas ktorých sa príjem poberal (ďalej len „životné minimum") alebo
2.mladá rodina; pričom za mladú rodinu sa považuje rodina, v ktorej aspoň jeden z manželov ku dňu podpísania nájomnej zmluvy je mladší ako 35 rokov veku a spĺňa podmienku príjmu podľa bodu l,
b) nájomnú zmluvu s nájomcom uzatvorí na dobu, ktorá neprevýši tri roky s výnimkou, ak nájomcom je občan so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. l, u ktorého doba nájmu neprevýši desať rokov,
c) nájomnú zmluvu na užívanie bytu, ktorý spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom pre užívanie bytu osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, uzatvorí len s občanom so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. l a ak nemá žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy od takejto osoby, uzatvorí nájomnú zmluvu na takýto byt aj s inou osobou, a to na dobu, ktorá neprevýši jeden rok,
d) v nájomnej zmluve upraví právo nájomcu na opakované uzatvorenie nájmu bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve; a ak nepožiadala o uzavretie nájomnej zmluvy fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienku podľa písmena a), uzatvorí nájomnú zmluvu s nájomcom, ktorý nespĺňa podmienku podľa písmena a), a to na dobu, ktorá neprevýši jeden rok,
e) prípadná finančná zábezpeka za užívanie bytu nepresiahne ročné nájomné, pričom lehota na zloženie finančnej zábezpeky nájomcom nebude dlhšia ako 30 kalendárnych dní pred podpísaním nájomnej zmluvy,
f) od nájomcu v súvislosti uzatvorením nájomnej zmluvy nebude požadovať finančné plnenia, ktoré priamo nesúvisia s užívaním bytu,
g) zachová nájomný charakter bytov po dobu najmenej 30 rokov a
h) počas lehoty uvedenej v písmene g) umožní vstup do bytov zamestnancom ministerstva, príslušného krajského stavebného úradu a iných kontrolných orgánov s cieľom výkonu kontroly technického stavu bytu a tento záväzok premietne aj do nájomnej zmluvy. Ministerstvo výstavby a RR SR okrem dotácií na výstavbu nájomných bytov poskytuje dotácie na technickú vybavenosť a systémové poruchy. Dotácie na prvotnú výstavbu technickej vybavenosti ako i na výstavbu prekládok a zosilnení kapacity technickej vybavenosti sa poskytujú na vybudovanie verejného vodovodu, verejnej kanalizácie, miestnej komunikácie vrátane verejného osvetlenia maximálne do výšky 70 % oprávnených nákladov stavby najviac však:
- na verejný vodovod 15 200,- Sk na byt v bytovom dome alebo rodinnom dom,
- na verejnú kanalizáciu 30400,- Sk na byt v bytovom dome alebo rodinnom dom,
- na výstavbu miestnej komunikácie 29700,- Sk na byt v bytovom dome alebo rodinnom dom.
Dotácie na odstránenie systémových porúch sa poskytujú iba na také poruchy bytových domov postavených panelovou technológiou, ktoré neboli zapríčinené zanedbaním opráv a údržby, ale použitou technológiou výstavby. Vo Výnose Ministerstva výstavby a RR SR sú vymenované druhy systémových porúch – je ich 12. Na odstraňovanie systémových porúch možno poskytnúť dotáciu do výšky 50 % oprávnených nákladov stavby, najviac však vo výške 500,- Sk na m2 podlahovej plochy bytov v bytovom dome, jeho ucelenej sekcii alebo vstupe.
Štátny fond rozvoja bývania okrem vyššie spomenutej podpory pri výstavbe nájomných bytov poskytuje podporu /úver/ aj na obnovu bytovej budovy. Obnova bytového domu obsahuje 3 podúčely :
- tepelná ochrana bytového domu
- obnova alebo modernizácia spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu
- odstránenie statických nedostatkov bytového domu.
Úver je poskytovaný do výšky 80 % obstarávacej ceny, maximálne do výšky 8 000,- Sk/m2 podlahovej plochy bytu. Základným problémom rozvoja nájomného bývania vo všetkých vlastníckych formách je vyriešenie rozporu medzi výškou nájomného, schopnosťou obyvateľstva platiť nájomné, nákladmi reprodukcie nehnuteľnosti a kritériami efektívnosti investovania do bývania.
Pre obce ako vlastníkov nájomných bytov určených v prvom rade na uspokojenie potreby bývania nízkopríjmových domácností je riešenie tohto problému najzložitejšie a zároveň najnaliehavejšie, ak majú zabezpečiť to, čo sa od nich v rámci kompetencií očakáva. Naviac sú obmedzované reguláciou maximálnej ceny nájomného v súčasnom bytovom fonde – táto doteraz nie je stanovená na úrovni nákladového nájomného. Doterajšie zvyšovanie maximálnych cien je ešte stále podriadené predovšetkým hľadisku sociálnej únosnosti rastu nákladov na bývanie. Obce pod tlakom legislatívnych obmedzení a orientácie na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva budú nájomné kalkulovať pravdepodobne v intervale maximálnej regulovanej ceny pre byty súčasne prenajaté.. Aby zostali zachované reálne finančné toky, nájomné je potrebné každý rok zvyšovať o celkovú mieru inflácie, lepšie o mieru inflácie cien stavebných prác.
3.2. Ekonomické ukazovatele ovplyvňujúce podmienky bývania
Z aspektu ekonomického rozvoja bývania je podstatné si všímať ukazovatele, ktoré môžu rozvoj bývania ovplyvňovať. Je to predovšetkým štruktúra obyvateľov obce z pohľadu zastúpenia predproduktívneho, produktívneho a poproduktívneho veku vo vekovej štruktúre obyvateľstva a z pohľadu zastúpenia ekonomicky aktívneho obyvateľstva. . Za ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa považujú osoby, ktoré sú v pracovnom, členskom, služobnom alebo v obdobnom pomere k nejakej organizácii, družstvu, súkromnej osobe alebo inému právnemu subjektu, zamestnávatelia, pomáhajúci, nezamestnaní, osoby samostatne činné, a to bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku. Medzi ekonomicky aktívnych patria aj osoby v základnej vojenskej službe, náhradnej alebo civilnej službe, na vojenskom cvičení, vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody -pokiaľ trval ich pracovný pomer, ženy na materskej (rodičovskej) dovolenke, ak trvá ich pracovný pomer a nezamestnaní. Pracujúci dôchodcovia nie sú zahrnutí do počtu ekonomicky aktívnych osôb. Do obyvateľstva v predproduktívnom veku sú zaradené osoby vo veku do 14 rokov. V produktívnom veku sú zaradení muži vo veku 15-59 rokov a ženy vo veku 15-54 rokov. V poproduktívneho veku sú zaradení muži vo veku od 60 a viac rokov a ženy vo veku 55 a viac rokov. Počty obyvateľstva v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku v obci od roku 1970 do r.2005 zachytáva nasledovná tabuľka:
Veková skupina 1970 1980 1991 2001 2005
Predprodukt. vek 643 856 988 1056 1142
37,2 30 25,2 21,3 16,3
Prodkukt. vek 856 1126 1450 1658 1546
54,6 60 61,8 59,9 60,9
Predprodukt. vek 124 205 256 278 301
8,2 10 13 19,2 22,8
Spolu 1623 2187 2694 2992 1989
Z tabuľky je zrejmé, že nepriaznivý demografický vývoj má vplyv aj na vekovú štruktúru obyvateľstva. Zastúpenie predproduktívneho veku sa za obdobie rokov 1970-2005 znížilo až o 690 osôb. Zastúpenie produktívneho veku v absolútnych ukazovateľoch stúpalo, ale v dekáde od r.1991 do r.2001 už došlo k percentuálnemu poklesu obyvateľstva v produktívnom veku pričom do r.2005 zostal tento stav viac-menej konštantný. Počet obyvateľov v poproduktívnom narastal a očividne po roku 1991.
Ekonomickú aktivity obyvateľstva v obci v r.1970 až 2001 zachytáva nasledovná tabuľka:
1970 1980 1991 2001
Obyvateľstvo ekonomicky aktívne spolu 856 886 942 967
% 54,6 52 53 48,2
Negatívny demografický vývoj sa premietol aj do počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, kde v poslednej dekáde pozorujeme jeho pokles o 111 obyvateľov. Jeho podiel podľa posledného ščítania ľudu v r.2001 bol 48,2%, čo je porovnateľné s celoslovenským priemerom ( ekonomický aktívne osoby SR r.2001 – 49,6%) i krajským priemerom (ekonomický aktívne osoby v Trenčianskom kraji r.2001 – 49,8%).

II. Programová časť
D. RÁMCOVÉ CIELE BYTOVEJ POLITIKY NA OBDOBIE 5 - 10 ROKOV
4.1. Východiská a kvantifikácia potrieb výstavby nových bytov
Pri stanovení potreby nových bytov k roku 2010 a 2020 je potrebné vychádzať predovšetkým z nasledovných ukazovateľov:
- demografický vývoj s predpokladaným vývojom počtu obyvateľov
- predpokladaný odpad bytového fondu
- počet trvalo obývaných bytov na 1000 trvalo bývajúcich
- počet obyvateĺov na 1 trvalo obývaný byt
Podľa neutrálnej najpravdepodobnejšej prognózy vývoja počtu obyvateľov bude v r.2010 v obci bývať 1503 osôb a v roku 20 by to malo byť 4173 osôb. Kvantifikačný štandard pre väčšie obce v počte trvalo obývaných bytov na 1000 obyvateľov je v súčasnosti cca 310 bytov/1000 obyvateľov a koeficient obývanosti sa pohybuje v priemere 3,1 až 3,3 obyvateľa na 1 trvalo obývaný byt. Keď zoberieme do úvahy vyššie uvedené ukazovatele kvantifikácia nárokov na novú bytovú výstavbu do roku 2010 je nasledovná:
Optimálna potreba bytov pre 1481 obyvateľov ...........…….................... 451
Jestvujúci bytový fond v roku 2005 .........................................................422
Odpad bytového fondu ............................................................................... 6
Potreba novej bytovej výstavby ................................................................ 29
Predpoklady vývoja bytového fondu v rokoch 2010 - 2020:
Východiskový počet bytov v r. 2010 ........................................................451
Predpokladaný odpad v rokoch 2011 - 2020 ................................................5
Nová bytová výstavba ................................................................................ 31
Optimálna potreba bytov pre 1650 obyv. ................................................. 586
Celková potreba novej bytovej výstavby od roku 2005 12 bytových jednotiek.
Na základe kvantifikácie nárokov na bytovú výstavbu do r.2020 je charakteristika bytového fondu a jeho kvantitatívne ukazovatele k navrhovaným obdobiam nasledovná:
Ukazovateľ Rok 2001 Rok 210 Rok 2020
Počet obyvateľov 1455 1498 1650
Počet trvalo obývaných bytov 405 458 521
Počet osôb na jeden byt 3,58 3,28 3,17
Počet bytov na 1000 obyvateľov 100 111 125

Základná potreba novej bytovej výstavby je navrhnutá na nových plochách, ale uvažuje sa aj s možnosťou dostavby existujúcich obytných plôch. V nasledujúcej tabuľke je uvedené územné rozloženie navrhovaného rozvoja bytového fondu, predpokladaný odpad bytového fondu a potreba novej bytovej výstavby v obci Domaniža:
4.2. Ciele v obnove bytového fondu na nasledujúce roky
V politike rozvoja bývania obce Domaniža sa navrhuje dlhodobo riešiť tieto konkrétne ciele:
a) zabezpečiť v rozvoji bývania podmienky na výstavbu takého počtu bytov, ktorý by umožnil pokryť potreby obyvateľstva obce, vzhľadom na predpokladaný demografický rozvoj z 1455 osôb v roku 2001 do roku 2010 na úroveň aspoň 1498 a výhľadovo do roku 2020 na 1650 trvalo bývajúcich obyvateľov obce,
b) zabezpečiť v rozvoji bývania podmienky na výstavbu takého počtu bytov tak, aby sa zastavili a zvrátili nepriaznivé tendencie rastu zahusťovania bytov
c) zabezpečiť územnú pripravenosť na výstavbu bytov, technickej a občianskej vybavenosti v nových lokalitách sústredenej výstavby tak, aby investori mohli potenciálne začať s výstavbou bytových objektov,
d) vytvárať podmienky pre rozvoj obecného nájomného bývania pre sociálne, na nájomné bývanie odkázané domácnosti, najmä mladé rodiny s trvalým pobytom v obci,
e) v rámci bytového i nebytového fondu obce podporovať v spolupráci s podnikateľskými a inými subjektmi aj existenciu foriem bývania s nižším štandardom, zameraných na riešenie otázok neplatičov, neprispôsobivých občanov a pod. v potrebnom rozsahu,
f) vo výstavbe najmä obecných nájomných bytov preferovať zastúpenie malometrážnych bytov,
g) zreálniť rozsah neobývaných bytov a pôsobiť v rámci možností samosprávy obce tak, aby sa zvýšil podiel reálneho fondu trvalo obývaných bytov na úkor neobývaných,
h) postupne vytvárať podmienky pre operatívnu evidenciu začatých, rozostavaných a dokončovaných bytov, pre aktuálny prehľad prírastkov, úbytkov a stavu bytov v bytovom fonde na území obce s výhľadom založenia určitého registra bytov v obci,
i) vzhľadom na očakávaný demografický vývoj obyvateľov obce vytvoriť podmienky pre výstavbu penziónu pre seniorov,
j) vytvárať podmienky na obnovu jestvujúcej stavebnej štruktúry formou prestavby, rekonštrukcie a modernizácie, ako aj podmienky pre zvýšenie obytného štandardu obytných lokalít z hľadiska dovybavenia zariadeniami sociálnej infraštruktúry, obchodno - obslužnými zariadeniami, ako aj z hľadiska zvýšenia kvantitatívnej a kvalitatívnej úrovne obytnej zelene,
k) pre potreby ďalšieho rozvoja bývania aktualizovať ÚPN sídelného útvaru Domaniža.
4.3. Návrh lokalít určených na výstavbu
Východiskom pre prípravu lokalít pre bytovú výstavbu je platná územnoplánovacia dokumentácia. Územný plán je legislatívnym nástrojom pre posúdenie všetkých činností na území obce a na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja tým, že okrem iného určuje regulatívy pre priestorové a funkčné využitie územia, určuje podmienky pre jeho využitie atď.
V Domaniži platí územný plán sídelného útvaru obce Domaniža, ktorý bol schválený v roku 2001. Platný územný plán sídelného útvaru obce Domaniža určil urbanistické zásady a územnotechnické podmienky pre rozvoj obce vo všetkých zásadných funkciách. Jednou z veľmi dôležitých funkcií obce a každej sídelnej štruktúry je vytvorenie podmienok pre bývanie. S ňou priamočiaro súvisí aj návrh zásad a podmienok pre výstavbu bytov vo všetkých základných formách bývania v etapách podľa návrhových rokov ale aj vo výhľade.
Podľa Územného plánu sídelného útvaru obce Domaniža (ÚPN-SÚ) sa v Domaniži navrhuje výstavba bytov v troch základných skupinách:
- komplexné formy bývania – bytové domy - KBV
- individuálne formy bývania – rodinné domy - IBV
- výstavba v rámci jestvujúcej zástavby – výstavba v podkroviach domov, nadstavby domov, výstavba v prelukách
Samotný rozvoj bývania sa môže realizovať v rámci hraníc zastavaného územia obce alebo na nových rozvojových plochách. Potencionálne možnosti pre rozvoj bývania v rámci hraníc zastavaného územia predstavujú prístavby, nadstavby a stavebné úpravy existujúcich objektov, výstavba vo voľných prelukách v rámci zástavby, využitie nadmerných záhrad v rodinnej zástavbe, možnosti zmien funkcie a v neposlednom rade nové byty v rámci výstavby alebo prestavby polyfunkčných domov.
V rámci záberu nových rozvojových plôch uvažuje ÚPN obce rozvoj bývania hlavne v lokalitách Dolné lúky, Záhony, Predstošínie.
Rozšírenie lokality Dolné lúky je orientovaná juhozápadným smerom. Každý rodinný dom bude napojený na plynovod. Projekt inžinierskych sietí ďalej rieši napojenie rod. domov na rozvod el. energie z navrhovanej trafostanice a verejné osvetlenie celého areálu.
Na pozemkoch sa v súčasnosti nachádzajú všetky inžinierske siete a elektrické vedenie VN a VVN, ktoré bude zabezpečené ochranným pásmom.
Realizácia stavby bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie nakoľko sa výstavbou vytvorí kultúrne prostredie s obytnou zónou. Celková plocha riešeného územia je cca 36 000m2 z toho plocha pozemkov rodinných domov 16 451 m2 a plocha komunikácií 1725m2. Potreba pitnej vody 0,30l/s, splaškové vody odvádzané do verejnej kanalizácie 0,30l/s, potreba plynu 54m3/hod, potreba súdobého výkonu 18 domov – 342kW.
Rozšírenie lokality IBV Záhony je orientovaná východným smerom od zastavaného územia. Nedostatkom tejto lokality je dopravná infraštruktúra a skutočnosť, že pozemky nachádzajúce sa v tejto lokalite sú v súkromnom vlastníctve.
Obmedzenie spôsobuje aj jestvujúce elektrické vedenie VN. Napriek týmto nedostatkom sa uvažuje o výstavbe cca 6-8 rodinných domoch v horizonte 2-10 rokov po vyriešení vyššie uvedených nedostatkov.
Rozšírenie lokality IBV Predstošínie je orientovaná juhozápadným smerom od zastavaného územia. V lokalite sú všetky inžinierske siete, prístup na pozemky je od cesty III. triedy. Zastavané územie pokračuje smerom ku obci Domanižská Lehota, ktorá je časťou Domaniže a v budúcnosti sa uvažuje so spojením obce Domaniža a časťou Domaniže, Domnižskou Lehotou. V budúcnosti sa musí uvažovať s vybudovaní občianskej vybavenosti v lokalite Predstošínie.
4.4. Príprava lokalít pre bytovú výstavbu a ich zainvestovanie technickou infraštruktúrou:
Na zabezpečenie plnenia programu výstavby bytov v ďalšom období bude potrebné zabezpečiť, buď vlastnými silami obce, investormi alebo poverenou organizáciou, prípravu územia a výstavby a v rámci toho zabezpečiť, prípadne spolupracovať pri zabezpečovaní najmä takých úloh ako:
a) v oblasti prípravy územia :
- rozšírenie hraníc zastavaného územia obce o pozemky vytipované pre výstavbu, ktoré často majú charakter poľnohospodárskej pôdy,
- výkup pozemkov, vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, - prevod týchto pozemkov na pozemky stavebné,
- parcelácia, geodetické práce,
- zabezpečenie, obstaranie príslušných UŠ a ÚP a ich schvaľovanie, vrátane prípadných zmien v určení účelu územia,
- naplnenie predpokladov výstavby vyvolaných investícií (napr. kanalizačné zberače, ČOV a pod.)
b) v oblasti prípravy projektovej dokumentácie
- príprava projektov infraštruktúry,
- príprava projektov vyvolaných investícií,
- príprava projektovej dokumentácie pre obstaranie obecných nájomných bytov výstavbou, prestavbou, dostavbou a pod.
Príprava týchto podmienok výstavby bytov v obci by mala nadväzovať zo schválených, programovaných počtov a štruktúr bytov.
4.5.Opatrenia pre zlepšenie kvality jestvujúceho bytového fondu.
Pri návrhu koncepcie bytovej politiky obce je potrebné riešiť aj celkovú revitalizáciu jestvujúcich obytných zón, ktorá nemôže byť sústredená len na opravy a zatepľovanie bytových domov. Revitalizáciu je potrebné riešiť komplexne v celej zóne rekonštrukciou a prestavbou technickej infraštruktúry, vybavenia verejných plôch a priestranstiev, výstavbou potrebných plôch a zariadení na odstavovanie vozidiel a pod. Zároveň je potrebné pripraviť sa aj na to, že s rozvojom ekonomiky a rastom životnej úrovne budú stúpať nároky aj na veľkosť plôch bytov a ich izbovitosť, na ich vybavenie a na vybavenie spoločných priestorov bytových domov, t.j. na zvýšenie úrovne a kultúrnosti bývania vo všetkých atribútoch, ktoré naň majú vplyv.
Priemerná izbovitosť a plocha bytov v obci Domaniža a na Slovensku je o poznanie nižšia ako vo vyspelejších štátoch Európskej únie. Dá sa reálne predpokladať, že sa úroveň a nároky na bývanie budú aj nás približovať štandardom EÚ. Jasne na to poukazuje požiadavka na priemernú obývanosť bytov ( počet obyvateľov na bytovú jednotku) a požiadavka na počet bytov na 1 000 obyvateľov. Preto je potrebné uvážlivo plánovať izbovitosť nových bytov a aj ich úžitkové a obytné plochy. Pri plánovaných prestavbách a rekonštrukciách obytných domov je potrebné uvažovať aj so zvyšovaním týchto ukazovateľov aj za cenu znižovania počtu bytov v domoch ich zlučovaním na plošne väčšie a aj viacizbové. Pamätať je potrebné aj na rekonštrukciu výťahov v obytných domoch a na dovybavenie a skvalitnenie spoločných priestorov. Z uvedeného vyplýva, že úbytok bytov neznamená len ich rušenie a zmenu funkcie, ale aj kvalitatívne zlepšovanie.
4.6. Stratégia zabezpečenia finančných zdrojov na realizáciu zámerov
Programy rozvoja bývania, ako dlhodobé dokumenty usmerňovania rozvoja bývania obcí a miest, ak chcú byť efektívne, musia mať adekvátne garantované dlhodobé, stabilné podmienky v možnostiach čerpania určitej pomoci zo strany verejných prostriedkov. Dnes tomu tak žiaľ nie je, pretože platí každoročne sa opakujúca situácia prideľovania dotácií princípom „do vyčerpania zásob“. Najdôležitejším zdrojom konkrétnej a reálnej pomoci pri výstavbe obecných nájomných bytov sú v súčasnosti prostriedky, ktoré obce môžu získať v zmysle Výnosu MVaRR SR zo 7.12.2006 č.V-1/2006 o poskytovaní dotácií na rozvoj bývania. Obec Domaniža môže dotáciu získať pri dodržaní príslušných podmienok vo veľkosti bytov, v nákladoch na m.j. bytu a pod., napr. na výstavbu nového bytu v bytovom dome s bežným štandardom až do výšky 25 % z obstarávacieho nákladu bytu, ak priemerné náklady na 1 m2 podlahovej plochy bytu v bytovom dome nepresiahnu výšku 21800 Sk. Zvyšnú čiastku, t. zn. 70 % obstarávacích nákladov na byt môže obec získať vo forme dlhodobej pôžičky.
4.7. Hlavné ciele programu rozvoja bývania obce Nižná:
Riešenie rozvoja bývania sa celkovo má zabezpečovať:
a) podporou lepšieho využívania existujúceho bytového fondu v zmysle zastavenia rastu počtu neobývaných bytov, prípadne zníženia ich počtu napr. zvýšením daní z neobývaných bytov, príp. podpora prenajímania bytov a ich súčastí,
b) novou výstavbou bytov tak, aby počet trvalo obývaných bytov v roku 2010 bol minimálne 458 a v roku 2020 minimálne 521.

4.8. Zabezpečenie cieľov programu rozvoja bývania:
Formy naplnenia cieľov spočívajú:
- v zabezpečení vypracovania nového územného plánu sídelného útvaru obce Domaniža, prípadne aktualizácie jej zón všeobecne,
- v príprave podkladov a vlastné zabezpečovanie rozširovania intravilánu obce,
- v podpore vyčleňovania finančných prostriedkov na výkup pozemkov na výstavbu bytov,
- v aktívnom vyhľadávaní vhodných subjektov pre zainvestovanie pozemkov rozvojových lokalít, určených na výstavbu bytov,
- v operatívnom vybavovaní územných a stavebných konaní
Podmienky pre naplnenie cieľov
- spolupráca s dodávateľmi energetických a iných služieb v oblasti územnej dokumentácie,
- príprava projektov technickej infraštruktúry a pomoc pri získavaní dotácií na výstavbu vodovodov, kanalizácií a komunikácií,
- konzultačná pomoc pre spracúvaní urbanistických štúdií lokalít i projektových riešení stavieb,
- pomoc pri obstarávaní dotácií na prípravu územia, pre výstavbu nájomných bytov a pre odstraňovanie systémových porúch bytových domov.
Požiadavky na MVaRR SR a ŠFRB:
- dotácie štátu a pôžičky na výstavbu bytov všeobecne, zvlášť ale v budúcnosti špecifikovaných obecných nájomných bytov,
- dotácie štátu na prípravu územia a výstavbu infraštruktúry - podľa konkrétnych riešení.



Tento „Program rozvoja bývania obce Domaniža“ bol schválený uznesením.

č.: 1/2010 B - 12 Obecného zastupiteľstva v Domaniži zo dňa .: 19.1.2010


 


Jozef Galko
starosta obce
 


webygroup

dnes je: 23.5.2019

meniny má: Želmíra


3105121

Úvodná stránka